Tak samu sebe nazývá začínající básnířka, jejíž zaměstnání jí vytyčilo životní plavbu informačním tokem. Srdcem však stále zůstává v poetických lukách a touha tvořit je pro ni stejnou motivací jako výplatní páska. Snad proto se v její poezii stále vrací motivy moderní kanceláře a konzumního snažení a pokoušejí se o nesnadnou fúzi s křehkou múzou lidského nitra a nesnadno postižitelných citů.
Second hand
Objavil si vo mne
Do ruky padnúci second hand
A kto bola tvoja prvá first?
Fyzikálny objav?
Kométa z inej planéty
A kto som ja?
Píšeš zákony pre naše budúce potreby
Montuješ mi klapky
Slúchadlá
Do ruky mi dávaš ovládač od tvojho tela
Čo s ním mám ale robiť?
Veď vieš, že nefajčím
Ty si aktívny ako sopka
Láva z teba tečie
Vyteká
už chladneš
a ja tiež
čo mám ale s tebou robiť
tvoj ovládač už má baterky vybité
ja moje sny rozbité
a utekám do second handu pre nové…sny
a ty si zatiaľ sladko spi…
Láska má niekdy zvláštnu dráhu
Ako každá žena
Mám slabosť pre Neskrotných mužov
S humorom a kvapkou citu
Ale ty si iný, tajomný a skvelý
Mala som aj iných ale teraz milujem teba
Dokedy nám to takto vydží?
Láska má niekedy čudnú dráhu
Chutná ako dieťatku fľaška s dudlíkom
Otváral si mi srdce aj peňaženku
A ja tebe svoje sny
a dlhokánske nohy
Uverila som
Ako každá žena
Ktorá má slabosť pre divadlo
Lenže teba to včas napadlo
Tvoje gestá a argumenty boli špicaté
Ako ceruzka
Zabodávali sa do mňa hlboko
Horeli – pálili ma – stále častejšie
A nielen po nociach
Tvoje slová ma olizovali ako (c)hladné plamene
Mal si vytreštené oči a neskôr
prázdne srdce i peňaženku
Láska má zvláštnu dráhu
Kde je štartovná čiara?
A ako spoznám, že sme už dobehli do cieľa?
Čo bude potom, fotenie a interview?
A kto bude víťazom? Ty, ja – alebo tá druhá?
Ako každý muž
Mal si slabosť pre tú chvíľku
Tréningy na žinienke
Preskoky, výmiky, kotrmelce
Tvoje vrty sa mi však zaryli hlboko do kože
Lenže teba to včas napadlo
Odpútať sa – Odskočiť si k inej
Vraj vrátiť sa domov
K poslušne čakajúcej
Divožienke s plnými prsiami,
S roztvorenou peňaženkou v náručí
S vypchatým rozumom
A jedovatým jazykom
Pardon… alebo radšej vám gratulujem…
Dostal si od nej medajlu, slávu, lesk…
I potlesk?
Vraj dobehol si do cieľa…
Ale ja ešte bežím – a to čo najďalej od vás!
Óda na PéCé…
továreň snov – Kde sa ti všetko splní,
naklonujú ťa – Už v dlani myš zovieraš
Všetko je len na diaľkové vládanie
Stále im pritakávaš
Slnko už nesvieti len obrazovka v tvojej duši
Denne bliká
V tvojich očiach sms-ky vidím prúdiť
Ktoré čítam, lúštim a rozpletám
Zahltávajú ma
Nestíham ich denne čítať,
sú to choré, šokujúce hlášky
dnes mi ale nič neprišlo…
Vírusy tvojich slov
Odišli asi k lekárovi, čakajú v čakárni
Zaplavené správami z chorobopisov
Kde stojí, že
Vraj Ľudia sa už nemilujú
Ale radšej si emailujú
Hladný sex im klope denne na blikajúci monitor
Na ktorom sa objavujú správy
Ako plávajúce embryá
V umelooplodnených ženách
Láska je prevtelená a virtuálna potvora,
Máš menu, môžeš si vybať
Mýliš sa, ak si myslíš, že
Všetko máš už pod kontrolou,
občas sa systém zasekne,
Skoro ako obsluha v reštaurácii,
aj tam máš menu, bohatý výber
Stelesnené lahôdky rôznych váhových kategórií
Aj tam sa môže stať chyba,
Naservírujú ti niečo iné
Virtuálne
Ale nezabudni
Hráš hru, ktorá
Sa odohráva teraz – síce začala na nemocničnom lôžku,
Pokračuje rozbehom – Na krátke trate, ktoré
Sa nám podľa programu predlžujú…
Sme len úbohými figúrkami na šachovnici sveta, ktorá je ovladaná diaľkovým ovládačom,
Tak sa rozbeni na plný plyn
a prestaň na mňa falošne blikať…
alebo si ťa navždy vypnem… menu tiež ovládam,
uff…
vlastne
OFF…
Ovládač
Bez lásky,
A citu,
Ovládaš už z hlavy menu,
Len zamieriš a
Hráš sa so mnou
Akú ma chceš?
Prepínaš to sem a tam
So slobodou už nerátam
Manipuluješ so mnou
Ako s dákou starodávnou archívnou kosťou
Už sedím
Trónim ako soliér
V tvojej výkladnej skrinke
Lapená.
Ako motýľ
Som pripichnutá špendlíkami slov
O tvoju podušku
Z ktorej niet úniku
V tvojej načančanej vitrínke
Trónim
Padá na mňa prach
Už sa ma ani nedotýkaš
Máš iný program
Divokú naleštenú rušičku
Podávaš jej tvojím signálom
Perleťovo-zlatú mušličku
Už cítim tvoj signál
Na Široko ďaleko
Už ťa poznám
Balamutiť sa ale nedám
Však z tvojho teritória včas prchám
Ovládnuť sa nenechám
Prišpendli si k sebe koho chceš
Bez lásky,
A citu,
Ovládaš už z hlavy menu,
V kostiach dávno cítim, že to chce zmenu
Ehm…
Sorry za rozbitú vitrínku…
Napsat komentář